Turiec leží v strednej až severozápadnej časti Slovenska. Na severe hraničí s Oravou, na východe s Liptovom, na juhu s Pohroním, na juhozápade s Ponitrím a na severozápade so stredným Považím. Má rozlohu 1125 km2 a vyše 105 tisíc obyvateľov. V tomto regióne sa nachádza 69 obcí, z ktorých štatút mesta majú Martin, Turčianske Teplice a Vrútky.Územie Turca sa rozprestiera v prirodzenej kotline, ktorá patrí medzi vysokopoložené kotliny Slovenska. Uzavretá je hrebeňom Malej a Veľkej Fatry, Kremnickými vrchmi, a pohorím Žiar. Os kotliny tvorí rieka Turiec s prirodzeným spádom k severu. Do Váhu sa vlieva pred jeho vtokom do Strečnianskej tiesňavy pri Vrútkach. Najvyšším miestom Turca je Veľký Kriváň s nadmorskou výškou 1709 m. Najnižšie položené miesto je pri osade Jánošíkovo na pravom brehu Váhu.

Hranica oddeľujúca Turiec od okolitých regiónov vedie po hrebeňoch horstiev. Od Sokola a Kopy ide po turčianskom hrebeni Veľkej Fatry cez Kľak, Ploskú a najvyšší vrchol Veľkej Fatry Ostredok (1592 m) až do sedla Malý Šturec, odkiaľ prechádza po Kremnických vrchoch cez Vyhnatovú do Krahulskej doliny v hornom toku rieky Turiec. Z nej vedie hrebeňom pohoria Žiar cez vrchol Bralovej skaly, Vyšehradu a za vrchol Závozy hrebeňom Lúčanskej Fatry cez Kľak, Veľkú Lúku (1476 m) a Minčol do Strečnianskeho prielomu. Z neho prechádza dolinou Hoskora cez vrch Suchý a Veľký Kriváň (1709 m) v hrebeni Krivánskej Fatry do Stohového sedla a Šútovskou dolinou do údolia Váhu.

Celá oblasť Turca patrí do Žilinského kraja, do okresov Martin a Turčianske Teplice. Hraničí s Trenčianskym a Banskobystrickým krajom, s okresmi Dolný Kubín, Ružomberok, Banská Bystrica, Žiar Nad Hronom, Prievidza a Žilina.

Archeologický výskum dokázal, že územie Turca bolo osídlené už v mladšej kamennej dobe, ktorá sa tu datuje od druhej tretiny 3. tisícročia pred Kr. Územie obýval ľud kanelovanej keramiky, ktorý svoje sídliská budoval na vyvýšených terasách Veľkej a Malej Fatry. Zaoberal sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a lovom zveri, o čom svedčia nálezy objavené v jaskyni Mažarná, na Vyhni a iných malých jaskyniach v Gaderskej doline.

Zrúcanina hradu na vápencovom výbežku hrebeňa Pekárovej v okrajovom pásme Veľkej Fatry, prislúchajúcom do k.ú. obce Blatnica. Hrad je prístupný neznačkovaným chodníkom za staviskami prvej horárne v Gaderskej doline.

Sieť turčianskych hradov uzavrel zvolenský župan Donč pred r. 1323 výstavbou Blatnice, aby zabezpečil ochranu kráľovských majetkov i cestu smerujúcu na Oravu a do Liptova. Úzky, pozdĺžny palác novostavby prispôsobenej terénu zvierala na koncoch dvojica podkovovitých veží. V r. 1413 získal na Blatnicu donáciu Pongrác zo Sv. Mikuláša, no v priebehu storočia sa na ňu tlačil celý rad ďalších šľachtických rodov...

Kultúra v Turci má bohatú tradíciu. Žili a pôsobili tu mnohí významní spisovatelia, umelci, divadelníci. Z národných pamiatok má Martin a Turiec niekoľko. Sú to Národný cintorín, Slovenské národné múzeum, Matica Slovenská. V jej obnovenej prvej budove sídli Slovenské národné literárne múzeum. Ak sa návštevníci rozhodnú pre Slovenské národné múzeum, môžu si prezrieť zbierky a exponáty v SNM - Múzeu A. Kmeťa, SNM - Etnografickom múzeu, v Múzeu slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch, Múzeu Martina Benku alebo Múzeu Karola Plicku v Blatnici. Okrem nich môžu návštevníci zavítať do Turčianskej galérie v Martine alebo do galérie Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach.